3. októbra 2016

Fenomén doppelgänger

Jav s názvom "doppelgänger", v preklade dvojník či duplikát, sa v príbehoch a folklóre po celom svete objavuje už odpradávna. Doppelgänger predstavuje akéhosi dvojníka reálnej žijúcej osoby, jej vernú napodobeninu, avšak s tým rozdielom, že ide skôr o zlé dvojča či predzvesť nešťastia a smrti. Príbehy o doppelgängeroch tiež často naznačujú, že sa jedná o nadprirodzený jav, ktorý dokonca postihol už aj viacero historicky známych ľudí.

S vlastným doppelgängerom sa už podľa mnohých príbehov stretlo veľa ľudí, a tak by bolo unáhlené odbiť tento jav ako výplod fantázie. Doppelgänger sa človeku vraj môže ukázať rôznymi spôsobmi: ľudia ho zahliadnu len kútikom oka, niekto ho stretne na opustenej ceste, či v tých desivejších prípadoch aj v zrkadle priamo za vlastným odrazom. V niektorých prípadoch dokonca daná osoba svojho prízračného dvojníka vôbec nevidí, ale iní ho zazrieť môžu, či už v okolí osoby, alebo na úplne inom mieste v tom istom čase. Z mnohých príbehov o tomto bizarnom jave sú dodnes známe najmä tie, ktoré si predstavíme v tomto článku.

Goetheho dvojník
Známy nemecký spisovateľ a básnik Johann Wolfgang von Goethe je jedným z tých, ktorí sa s vlastným preludom stretli tvárou v tvár. Skľúčený Goethe jedného dňa šiel poľnou cestou na koni po návšteve istej dámy, keď mu oproti vyšiel iný jazdec. Goethe neskôr písal, že osobu videl skôr "zrakom mysle" ako vlastnými očami, no bol si istý, že je to on sám, avšak v inom oblečení. Postava však krátko na to zmizla. O osem rokov neskôr šiel spisovateľ tou istou trasou znova na návštevu tej istej dámy, keď si odrazu na celú príhodu spomenul a zároveň zistil, že má na sebe tie isté šaty, ktoré vtedy videl na svojom dvojníkovi. Goethe videl podobný jav aj pri inej príležitosti. Jedného dňa zbadal svojho známeho Fridricha, ako ide po ulici v jeho šatách. Spisovateľ potom šiel domov a na svoje prekvapenie zbadal v izbe Fridricha, ktorý mal na sebe Goetheho oblečenie, pretože jeho bolo premočené dažďom.

Prízrak Kataríny II.
Ruskú cárovnú Katarínu II. Veľkú taktiež prenasledoval podivný fenomén. Legenda hovorí, že jednej noci, keď panovníčka ležala vo svojej spálni, odrazu prišli vystrašení sluhovia a oznámili jej, že ju práve videli vchádzať do korunnej sály. Keď cárovná neveriacky krútiac hlavou vošla do sály, ostala v prekvapení. Na jej tróne totiž s ľadovým chladom sedela jej presná kópia. Katarína nakázala strážcom vystreliť na prízračnú votrelkyňu, ktorá potom zmizla. Či strely vskutku zasiahli svoj cieľ a aký mali efekt, to je už len na legende. Známe je len to, že panovníčka krátko po tejto udalosti zomrela.

Básnikova predtucha
Známy britský básnik a spisovateľ Percy Bysshe Shelley zomrel v roku 1812 pri stroskotaní lode, na ktorej sa plavil. Nejaký čas predtým však svojej manželke Mary Shelley rozprával, že viackrát zazrel svojho dvojníka. Jedna príhoda sa vraj udiala na terase zámku, kde ho privítal jeho doppelgänger so slovami: "Ako dlho ešte mieniš byť spokojný?" Tento prelud videla aj Percyho známa Jane Williams, ktorá ho často vídala kráčať za oknom svojej izby cestou, ktorou často kráčal skutočný Percy, aj keď ten bol v tom čase na míle ďaleko. Po básnikovej smrti však prelud už nezazrel nikto.

Lincolnov dvojník
Jedným z najznámejších historiek o doppelgängeroch sú aj príbehy amerického prezidenta Abrahama Lincolna. Lincoln sa počas života netajil tým, že sa o nadprirodzené javy zaujíma a má k nim otvorený postoj. Sám tiež totiž niekoľko takých vecí zažil. Jedného večera si Lincoln ľahol v izbe na gauč, aby si na chvíľu oddýchol. Pozrel sa pritom do zrkadla, no zbadal, že v odraze vidí dve tváre seba samého. Druhý, prízračne bledý Lincoln sa naňho zo zrkadla pozeral priamo vedľa jeho hlavy. Keď sa prezident vyľakane postavil, doppelgänger zmizol. Len čo si však na gauč znova sadol, tvár sa znovu objavila. Lincoln túto udalosť bral prekvapene, no jeho ženu to veľmi vydesilo. Tvrdila, že ide o zlé znamenie, pretože jeho dvojník vyzeral, že je už po smrti. Lincoln potom z času na čas skúšal experimentovať so zrkadlom a scénu tak napodobniť, no nestalo sa tak. Svojho dvojníka zazrel potom ešte pri jednej príležitosti, no to bolo naposledy. Onedlho bol naňho totiž spáchaný atentát.


Doppelgänger v roli spolupracovníka
Francúzsky spisovateľ Guy de Maupassant je známy nielen svojimi dodnes populárnymi poviedkami, ale aj doslova "dôvernou" skúsenosťou s doppelgängerom. Ku koncu života totiž vraj spisovateľ často nadväzoval kontakt so svojím prízračným dvojníkom. Jeho prízrak s ním údajne bežne komunikoval a dokonca mu vraj aj (kvôli zhoršujúcemu sa zraku) nadiktoval jednu z jeho posledných poviedok - čo značí, že príbeh bol doslova napísaný duchom. Tento príbeh s názvom "Le Horla" je o mužovi, ktorý postupne upadá do šialenstva, pretože sa na ňom priživuje zlý duch, ktorý ho používa ako hostiteľa. Po napísaní tohto príbehu sa zdravie samotného de Maupassanta začalo po psychickej stránke zhoršovať. Iná verzia však vraví, že mu duch nenadiktoval príbeh, no zjavil sa raz v izbe so skľúčeným výrazom a tvárou v dlaniach. Spisovateľ sa vraj vydesil a veril, že ide o zlú predzvesť. De Maupassant neskôr zomrel v blázinci.

Emilie Sagée - najkomplexnejší prípad doppelgängera
Všetky vyššie spomenuté príbehy predstavujú základný náhľad do javu doppelgängera. Žiaden z nich sa však nevyrovná prípadu francúzskej učiteľky menom Emilie Sagée. Emilie bola 32-ročná učiteľka na prestížnej súkromnej škole pre dievčatá. Tvrdilo sa o nej, že je výborná učiteľka, no i tak bola nútená mnohokrát zmeniť pracovisko - počas 16 rokov pracovného života zmenila pôsobisko až 19- krát. V roku 1845 sa konečne zistilo prečo. Emilie totiž bola centrom veľmi intenzívneho javu doppelgängera. Jej prízračné dvojča bolo prvýkrát videné počas jednej vyučovacej hodiny, kedy ho videlo 13 žiačok, ako stojí za ňou a napodobňuje jej pohyby. Pri inej príležitosti učiteľka bola na obede a jej prízrak stál za ňou a taktiež pohybmi rúk opakoval jej činnosť. Kópiu Emilie videlo mnoho ľudí, avšak ona samotná nikdy. Učiteľka však tvrdila, že počas zjavenia sa stále cítila akosi malátne a slabo a jej prízrak niekedy napodobňoval aj činnosti, na ktoré Emilie v daný moment myslela, čo naznačuje, že nad ním mala čiastočnú kontrolu.


Po nejakej dobe sa však prízrak presunul z tesnej blízkosti Emilie aj ďalej. Raz sa objavil v triede plnej detí, ako sedí pokojne za stolom. Emilie však v tom čase bolo vidieť priamo za oknami triedy v školskej záhrade. Každému však svedectvá nestačili, a tak sa niektorí ľudia odvážili preludu dotknúť. Ľudská ruka cez neho prešla, no svedok mal pocit, ako keby sa dotkol nejakej hrubej látky či tkaniny. Prízračné dvojča sa časom stalo neodmysliteľnou súčasťou života Emilie Sagée a pravidelne strašilo ľudí, s ktorými prišla do kontaktu. To spôsobilo, že vychválená učiteľka nakoniec prišla o prácu všade, kde sa jej deti počas hodín báli. Emilie svoj prízrak nikdy nevidela, čo zrejme bolo dobrým znamením, ako to dokazujú iné príbehy.

Existuje veľa vysvetlení, čím vlastne doppelgänger je. Oddávna sa verilo, že ide o nadprirodzené bytosti - duchovné kópie či dokonca diabolské zlé dvojčatá. Vedecké teórie sa skôr prikláňajú k názoru, že by mohlo ísť o elektrické impulzy v mozgu, ktoré zapríčiňujú vidiny, či dokonca psychickú chorobu akou je schizofrénia. Či sa však niekedy uspokojivo dozvieme, čo majú tieto javy predstavovať, je doposiaľ otázne.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára